O nás

Folklórny súbor Hont                                             

♦   Folklórny súbor HONT bol založený v januári 1993 v Krupine z iniciatívy Miloša Melicha (5.3.1968 Krupina – 30.11.1999 Krupina) neskoršieho riaditeľa MsKS, ktorý bol zároveň aj prvý vedúci súboru. Prvý nácvik sa uskutočnil 28. 2. 1993 v Krupine. Odvtedy FS Hont pracuje nepretržite až do súčasného obdobia. Zriaďovateľom FS Hont je Kultúrne centrum Mesta Krupina.

♦   V minulosti pre súbor pripravili choreografie Janka Kassová a Lýdia Takáčová, Jaroslav Uhrin, Andrea Jágerová a Martina Drugdová. V súbore pôsobili taneční pedagógovia Jaroslav Pivarč, Kamil Koželuha, Juraj Ševčík, Lenka Považanová, Ivan Smutný, Michaela Šuleková v súčasnosti, Igor Strelník. Riaditeľom súboru je Milan Veróny st., organizačným vedúcim Martin Spodniak. Ľudovú hudbu vedie Tomáš Melich, mužskú a ženskú spevácku skupinu Veronika Spodniaková.

♦    FS Hont sa pravidelne  zúčastňuje folklórnych festivalov na celom Slovensku, predovšetkým v Hrušove, v Detve, v Kokave nad Rimavicou, v Heľpe, v Podhorí a iných, taktiež sa zúčastňuje súťažných a nesúťažných prehliadok organizovaných Národným osvetovým centrom a niekoľkokrát sa úspešne predstavil aj v zahraničí (Nemecko, Chorvátsko, Taliansko, Francúzsko, Sardínia, Česko, Švajčiarsko, Maďarsko, Bulharsko). 

♦   Kolektív folklórneho súboru tvoria študenti a mladí ľudia rôznych profesií z Krupiny a najbližšieho okolia. Práca FS Hont je jedinečná tým, že ako jeden z mála súborov na Slovensku spracováva hudobný, tanečný a spevný materiál bývalej Hontianskej župy so zreteľom na oblasť Krupinskej planiny.

Repertoár                                                                  

♦  Z dreva vykresané“ – párový tanec Čardáš z Hrušova (HONT) na motívy spracovania dreva je inšpirovaný tradičným tanečným a hudobným materiálom z Hrušova. Tanec vychádza z výskumov podľa Pavla Bendíka st., Antona Bendíka st., Juliany Hajdúchovej a vybraných, už aj nežijúcich obyvateľov Hrušova. Dejový tanec spája prvky dramatické – pílenie, obrábanie, kresanie dreva a pohybové motívy, vychádzajúce z tradičného tanečného prejavu na podklade novouhorských čardášových melódií a nástrojového obsadenia povojnového obdobia v obci Hrušov. Hudobné, spevácke a tanečné výkony v interpretácii členov FS HONT približujú proces výroby drevenej sochy (dievčaťa), ktoré roztancujú ľubozvučné Hrušovské čardášové melódie. Štylizovaná verzia tanca vychádza z autentického prevedenia pôvodných tancov koleso, verbunk a čardáš z Hrušova.

Choreografia:  Martina Drugdová
Hudobná úprava:  Tomáš Melich, Milan Veróny ml.
 

♦ „Do kolesa“ – pôvodom najstarší obradový tanec, ktorý tancovali mladé nezavité ženy. Dievčenský kolesový tanec využíva piesňový repertoár regiónu Hont, z obcí Litava a Bzovík. V tanci prevládajú chorovodné a kolesové priestorové útvary. Ľubozvučnosť a príťažlivá melodika Litavských a Bzovíckych ľudových piesní umocňuje bohaté priestorové choreografické variácie a pestrosť krojového fondu. 

Choreografia:  Martina Drugdová
Hudobná úprava:  Tomáš Melich, Milan Veróny ml.
 
 
♦   "Verbunk z Branova" - mládenecký tanec novouhorského štýlu z regiónu Ponitria (Požitavia). Tanec je inšpirovaný archívnym záznamom SAV z roku 1963. Podoba tanca pohybom i hudobnou zložkou pripomína vojenskú ráznosť tanca. Štýlová interpretácia rytmizovaných tanečných motívov poukazuje na originalitu a špecifický prejav charakteru tanca.
 
Choreografia:  Martina Drugdová
Hudobná úprava:  Tomáš Melich
 

♦   „Čiko čardáš“ – temperamentný párový tanec zo Sečovskej Polianky (Zemplín). V pôvodnej interpretácii muža cigáňa s „bielou“ ženou sú zachytené tanečné motívy z Parchovian, obohatené o rytmizované synkopované čapáše s prídavkom motívov cigánov zo Sečovskej Polianky. Pôvodná podoba tanca je ovplyvnená kultúrou obyvateľov rumunskej národnosti osídľujúcich územie Slovenska valaskou kolonizáciou. Choreografia vychádza z archívnych záznamov SAV cyklu Zem spieva z roku 1958.

Choreografia:  Martina Drugdová
Hudobná úprava:  Tomáš Melich, Milan Veróny ml.
    

♦   „V Polomke na moste“ – hudobno-spevácko-tanečný blok z obce Polomka (Horehronie). Choreografia pozostáva z častí Koleso (ženský tanec), mužské cifrovanie v kolese a Čardáš (párový tanec). Celý blok je syntézou význačných motívov z Polomky  v harmonickej súhre s typickými piesňami vyskytujúcimi sa v tejto obci. Dominantné sú rytmizované dupákové motívy, ktoré striedajú ťahavé dvojhlasné spevy typické pre túto oblasť.    

Choreografia:  Martina Drugdová
Hudobná úprava:  Tomáš Melich, Milan Veróny ml.
 
♦   „Chlapčenské hry“ šantivý tanec na motívy chlapčenských tanečných hier z hontianskeho regiónu. Choreografia obsahuje jednotlivé hry: Káčer, Na medveďa, Vlak, Na hada, Kolotoč, Čistiť delá, Na sochy, Stavanie mosta. Súčasťou dramatických súťaživých prvkov využitých v choreografii je i voľba mládeneckého richtára, kde dominujú odzemkové motívy a prekáranie mládencov.
 
Choreografia: Janka Kassová
Hudobná úprava: Tomáš Melich
 
 
♦  Čepčenie" -  tradičný svadobný obrad zavitia nevesty z Hrušova (HONT) obsahuje piesne, ktoré sa spievali na zore, najdôležitejšie časti odobierky, obrad zavitia a vykrúcanka (inde známe ako redový tanec). Dôležitý prechodový rituál poukazúci na zmenu stavu zo slobodného dievčaťa na vydatú ženu vychádza z tradičných hrušovských zvykov v tanečnej a speváckej interpretácii speváckej zložky FS Hont, ktoré v prípade zaujmu predvedieme aj na Vašej svadbe.
 
Scénická úprava: Martina Drugdová, Viktória Jombíková
 

♦ „Na Plachtinskom majeri“ - hudobno-tanečná mozaika ženského kolesa a krútivých tancov nového štýlu (čardáš) z hontianskych obcí Plachtince a Príbelce. Kompozícia je súhrnom motivických zložiek novouhorského čardášového prejavu s charakteristickým tancom „Na dva kroki“. Tancujú 4 páry s napodobovaním originálneho predvádzania tancov z uvedenej obce.

Choreografia: Juraj Matiáš, Martina Drugdová
Hudobné spracovanie: Tomáš Melich
 

♦  ,,Na hontianskom dvore" - párový tanec inšpirovaný tanečnými motívmi z obce Hrušov (HONT). Tradičný tanečný prejav je sprevádzaný novouhorskými čardášovými melódiami. Štylizovaná verzia tanca vychádza z autentického prevedenia pôvodných tancov koleso, verbunk a čardáš.

Choreografia: Martina Drugdová
Hudobné spracovanie: Tomáš Melich
 
♦  ,,Pohorelá" - štylizovaný hudobno-spevácko-tanečný blok inšpirovaný tanečnými variáciami z viacerých horehronských obcí. Predovšetkým z dediny Pohorelá. Ženský tanec je syntézou význačných motívov z horehronskej oblasti v harmonickej súhre s typickými piesňami vyskytujúcimi sa na tomto území. Dominantné sú rytmizované dupákové motívy, ktoré striedajú ťahavé dvojhlasné spevy.
 
Choreografia: Martina Drugdová
Hudobné spracovanie: Tomáš Melich
 
♦  ,,Prekáračke pri muzike" - štylizované spevácke číslo z obce Dobrá Niva, kde sa nenápadne tancom prekára mladá generácia zo starou a to nie len piesňami ale aj tanečnými prejavmi motívov jednokročka a dvojkročka, ináč známe ako čardáš.

Scénická úprava: Igor Strelník, Veronika Spodniaková
Hudobné spracovanie: Tomáš Melich

                                                                                   

Región Hont                                                           

♦    Hont je jedným zo slovenských regiónov. Jeho územie je totožné s územím slovenskej časti bývalej Hontianskej župy. Hontianskou župou pretekali rieky Krupinica a Ipeľ. Rozloha Hontu v roku 1 910 bola 2 633 km². Administratívnym centrom Hontu bol Hontiansky hrad. Od polovice 16. storočia zasadala sedria v Krupine. Na konci 18. storočia sa centrom stolice stali Šahy. Od roku 1711 post hlavného župana dedične zastávali členovia rodu Kohári.

♦    Hontiansky komitát vznikol v 11. storočí odčlenením od Novohradského komitátu. Do konca 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú stolicu. Významným mestom stolice bola Banská Štiavnica, ktorá bola roku 1787druhým najväčším slovenským mestom. V 19. storočí obývali Hont Slováci, Maďari a Nemci.V roku 1918 sa 4/5 územia Hontianskej župy stali súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.

Krupina                                                                    

♦     Mesto Krupina sa nachádza v Banskobystrickom kraji, na dôležitom severo-južnom ťahu, ktorý vedie celým stredným Slovenskom od poľských až k maďarským hraniciam. Leži v údolí rieky Krupinica, v strednej nadmorskej výške 280 m, približne 28 km od Zvolena a 47 km od Šiah. Z geografického hľadiska patrí do geomorfologického celku Krupinská planina, podcelku Bzovícka pahorkatina a predstavuje podhorie Štiavnických vrchov - najrozsiahlejšieho pohoria sopečného pôvodu na Slovensku. 

♦    V histórii sa Krupina vyvíjala v rámci Zvolenskej a neskôr Hontianskej župy. Samostatný okres bol obnovený v roku 1996, pod jeho správu spadá 36 obcí. Je prirodzeným kultúrno administratívnym centrom severného Hontu. V roku 2011 mala Krupina 8000 obyvateľov. 

♦    Krupina získala mestské privilégia už v roku 1238 a preto sa radí k najstarším mestám na Slovensku. Na jej území sa nachádza množstvo historických a prírodných pamiatok. 

 

Sponzori: