O nás

Folklórny súbor Hont                                             

♦    Folklórny súbor HONT bol založený v januári 1993 v Krupine z iniciatívy Miloša Melicha (5.3.1968 Krupina – 30.11.1999 Krupina) neskoršieho riaditeľa MsKS, ktorý bol zároveň aj prvý vedúci súboru. Prvý nácvik sa uskutočnil 28. 2. 1993 v Krupine. Odvtedy FS Hont pracuje nepretržite až do súčasného obdobia. Zriaďovateľom FS Hont je Kultúrne centrum Mesta Krupina.

♦   Umeleckou vedúcou a choreografkou súboru je Martina Drugdová, organizačnou vedúcou je Alžbeta Kocková a riaditeľom Milan Veróny st. Ľudovú hudbu vedie Tomáš Melich, mužskú a ženskú spevácku skupinu zastrešuje Veronika Spodniaková. Pozíciu tanečných pedagógov zastáva Barbora Gregáňová. Hospodárkou súboru je Zuzana Konštiaková.

♦   Za 30 rokov existencie sa v súbore vystriedalo množstvo osobností, ktoré súbor pomohli sformovať. Pre súbor pripravili choreografie napr. Janka Kassová a Lýdia Takáčová, Jaroslav Uhrin, Andrea Jágerová a Martina Drugdová. V súbore pôsobili taneční pedagógovia Jaroslav Pivarč, Kamil Koželuha, Juraj Ševčík, Lenka Považanová, Ivan Smutný, Michaela Šuleková a Ľuboš Jombík.

♦   FS Hont sa pravidelne zúčastňuje folklórnych festivalov na celom Slovensku, predovšetkým v Hrušove, v Detve, v Kokave nad Rimavicou, v Heľpe, v Podhorí a iných, taktiež sa zúčastňuje súťažných a nesúťažných prehliadok organizovaných Národným osvetovým centrom a niekoľkokrát sa úspešne predstavil aj v zahraničí (Nemecko, Chorvátsko, Taliansko, Francúzsko, Sardínia, Česko, Švajčiarsko, Maďarsko, Bulharsko, Srbsko a iné). 

♦   Kolektív folklórneho súboru tvoria študenti a mladí ľudia rôznych profesií z Krupiny a blízkeho okolia. Práca FS Hont je jedinečná tým, že ako jeden z mála súborov na Slovensku spracováva hudobný, tanečný a spevný materiál bývalej Hontianskej župy so zreteľom na oblasť Krupinskej planiny.

Repertoár                                                                  

♦  „Z dreva vykresané“ – párový tanec Čardáš z Hrušova (HONT) na motívy spracovania dreva je inšpirovaný tradičným tanečným a hudobným materiálom z Hrušova. Tanec vychádza z výskumov podľa Pavla Bendíka st., Antona Bendíka st., Juliany Hajdúchovej a vybraných, už aj nežijúcich obyvateľov Hrušova. Dejový tanec spája prvky dramatické – pílenie, obrábanie, kresanie dreva a pohybové motívy, vychádzajúce z tradičného tanečného prejavu na podklade novouhorských čardášových melódií a nástrojového obsadenia povojnového obdobia v obci Hrušov. Hudobné, spevácke a tanečné výkony v interpretácii členov FS HONT približujú proces výroby drevenej sochy (dievčaťa), ktoré roztancujú ľubozvučné Hrušovské čardášové melódie. Štylizovaná verzia tanca vychádza z autentického prevedenia pôvodných tancov koleso, verbunk a čardáš z Hrušova.

♦ „Do kolesa“ – pôvodom najstarší obradový tanec, ktorý tancovali mladé nezavité ženy. Dievčenský kolesový tanec využíva piesňový repertoár regiónu Hont, z obcí Litava a Bzovík. V tanci prevládajú chorovodné a kolesové priestorové útvary. Ľubozvučnosť a príťažlivá melodika Litavských a Bzovíckych ľudových piesní umocňuje bohaté priestorové choreografické variácie a pestrosť krojového fondu. 

♦ „Čiko čardáš“ – temperamentný párový tanec zo Sečovskej Polianky (Zemplín). V pôvodnej interpretácii muža cigáňa s „bielou“ ženou sú zachytené tanečné motívy z Parchovian, obohatené o rytmizované synkopované čapáše s prídavkom motívov cigánov zo Sečovskej Polianky. Pôvodná podoba tanca je ovplyvnená kultúrou obyvateľov rumunskej národnosti osídľujúcich územie Slovenska valaskou kolonizáciou. Choreografia vychádza z archívnych záznamov SAV cyklu Zem spieva z roku 1958.

♦  „V Polomke na moste“ – hudobno-spevácko-tanečný blok z obce Polomka (Horehronie). Choreografia pozostáva z častí Koleso (ženský tanec), mužské cifrovanie v kolese a Čardáš (párový tanec). Celý blok je syntézou význačných motívov z Polomky  v harmonickej súhre s typickými piesňami vyskytujúcimi sa v tejto obci. Dominantné sú rytmizované dupákové motívy, ktoré striedajú ťahavé dvojhlasné spevy typické pre túto oblasť.    

Región Hont                                                           

♦    Hont je jedným zo slovenských regiónov. Jeho územie je totožné s územím slovenskej časti bývalej Hontianskej župy. Hontianskou župou pretekali rieky Krupinica a Ipeľ. Rozloha Hontu v roku 1 910 bola 2 633 km². Administratívnym centrom Hontu bol Hontiansky hrad. Od polovice 16. storočia zasadala sedria v Krupine. Na konci 18. storočia sa centrom stolice stali Šahy. Od roku 1711 post hlavného župana dedične zastávali členovia rodu Kohári.

♦    Hontiansky komitát vznikol v 11. storočí odčlenením od Novohradského komitátu. Do konca 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú stolicu. Významným mestom stolice bola Banská Štiavnica, ktorá bola roku 1787druhým najväčším slovenským mestom. V 19. storočí obývali Hont Slováci, Maďari a Nemci.V roku 1918 sa 4/5 územia Hontianskej župy stali súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.

Krupina                                                                    

♦     Mesto Krupina sa nachádza v Banskobystrickom kraji, na dôležitom severo-južnom ťahu, ktorý vedie celým stredným Slovenskom od poľských až k maďarským hraniciam. Leži v údolí rieky Krupinica, v strednej nadmorskej výške 280 m, približne 28 km od Zvolena a 47 km od Šiah. Z geografického hľadiska patrí do geomorfologického celku Krupinská planina, podcelku Bzovícka pahorkatina a predstavuje podhorie Štiavnických vrchov - najrozsiahlejšieho pohoria sopečného pôvodu na Slovensku. 

♦    V histórii sa Krupina vyvíjala v rámci Zvolenskej a neskôr Hontianskej župy. Samostatný okres bol obnovený v roku 1996, pod jeho správu spadá 36 obcí. Je prirodzeným kultúrno administratívnym centrom severného Hontu. V roku 2011 mala Krupina 8000 obyvateľov. 

♦    Krupina získala mestské privilégia už v roku 1238 a preto sa radí k najstarším mestám na Slovensku. Na jej území sa nachádza množstvo historických a prírodných pamiatok. 

Sponzori: